Štúdie Bradlow a kol.

Prvotná štúdia, ktorú viedol Bradlow v roku 1994 bola určená na zistenie schopnosti indol-3-karbinolu stimulovať syntézu 2α-hydroxyestrónu (2-OHE1). Experimentálne testy zahŕňali dve skupiny žien. Jedna testovacia a druhá kontrolná, po 20 žien v každej skupine. Pacientky z prvej skupiny dostávali indol-3-karbinol 400 mg každý deň po dobu 3 mesiacov, zatiaľ čo kontrolná skupina dostávala placebo. Štandardné biochemické krvné testy a merania ukazovateľov 2-OHE1/16a-OHE1 boli vykonané každých 30 dní. Tieto štúdie ukazujú, že biochemické parametre boli identické v oboch skupinách, testovacej i kontrolnej. U 17 z 20 pacientiek z testovacej skupiny boli viditeľne zlepšené markery v prospech koeficientu metabolitu estradiolu 2-OHE1 a na tejto hladine ostali aj v priebehu ďalších 3 mesiacov po prerušení podávania indol-3-karbinolu.

V ďalšej placebom kontrolovanej klinickej štúdii sa u pacientiek s dyspláziou krčka maternice, št. CIN II a III potvrdila štatisticky spoľahlivá regresia nálezu v porovnaní s kontrolnou skupinou. Pacientky dostávali 200-400 mg indol-3-karbinolu denne po dobu 12 týždňov. V testovacej skupine sa pozorovala úplná regresia nálezu v 48%, kým v placebom kontrolovanej skupine sa nezaznamenal ani jeden prípad regresie.

Tieto skutočnosti priviedli autorov k záveru, že indol-3-karbinol je schopný ovplyvňovať metabolizmus estrogénov.